Doručenie kuriérom už od €
Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Dejiny

Kedysi dávno na mieste, kde je obec, bol hustý les, ktorý siahal až po Zlaté Moravce, odkiaľ pokračoval na Hronský Beňadik, na Veľkú Maňu, tiahol sa na západ k Nitre a na sever po vrch Tríbeč.

Z Neveríc je do Nitry 17 km a do Zlatých Moraviec 10 km. Severozápadne, dve hodiny pešo, sú zrúcaniny gýmešského hradu, dnes Jelenca. Pôvodný názov obce Néver sa datuje z XIII. storočia.

Podľa údajov kremnického archivára Michala Matunáka, v časopise Kultúra číslo 1 z roku 1927, v článku "Nové kolonizovanie Slovenska" , obec v XIII. storočí založili maďarský výsadní páni. Obec pomenovali podľa Néveryho, ktorý má náhrobný kameň na cintoríne.

Iný pôvod názvu Neverice, podľa ústneho podania, pochádza z doby cyrilo-metodejskej. Údajne, keď Cyril a Metod chodili po dedinách, aby našich pohanských predkov obrátili na kresťanskú vieru, obyvatelia obce o ktorej sa píše v školskej kronike, boli proti novovnucovanej viere. Vierzvestcovia im vraj povedali, aby ostali "neverícimi". Pravda, toto tvrdenie je postavené na hlinených nôžkach, lebo vznik obce sa datuje od XIII. storočia a vierozvestcovia prišli k nám oveľa skôr.

Jadro obyvateľstva, ako sa uvádza v kronike, tvorí niekoľko bývalých zemianskych rodín: Lipcseyovci, Černákovci, Müllerovci a Galambošovci. Ostatní sú, až na niektorých, prisťahovalci z okolitých obcí - z Velčíc, Jelenca, Beladíc, Slepčian a Veľkých Chrášťan.

K obci patril aj Pustý Chotár, ktorý vznikol po založení majera a leží západným smerom od Beladíc. Pred prvou svetovou vojnou tam bolo  rozsiahle panstvo s kaštieľom. Pri pozemkovej reforme pôdu rozdelili medzi deputátnikov, ktorí si postavili domy a tým vytvorili usadlosť.

Presnejšie údaje o obci sú v rodinnej kronike Conlegnerovcov, ktorí ešte dnes vlastnia rozsiahly majetok. Aj keď sa výmera pôdy po pozemkovej reforme zmenšila, Conlegner dal do prenájmu 305 katastrálnych jutár i s hospodárskym dvorom Júliusovi Kovácsovi z Trenčína. V roku 1891, kedy sa v obci zriadila škola, boli v Nevericiach štyria maďarský veľkostatkári: Mattyasovsky, ktorý vlastnil 800 jutár pôdy, Erdödy 250 jutár, Conlegner 400 jutár a Kubínyi 250 jutár. Okrem majera Erdödyho, ktorý bol celkom rozparcelovaný, ostatné hospodárske usadlosti sú spravované. Kubínyiho veľkostatok odkúpil Coronghy. Avšak po prvej svetovej vojne bol takmer rozparcelovaný, 120 jutár spravuje Frantisek Jereš. Veľkostatok Mattyasovcov prešiel do vlastníctva Henrika Lindeloffa. Z Conlegnerovej pôdy pridelili malým roľníkom, najmä z ľavej strany potoka Drevenica, povyše mlyna. Štyria veľkostatkári dali pri moste postaviť sochy Panny Márie, sv. Vendelína, ktorí sú obrátení západným smerom, sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého, pozerajúcich na východ, ako patrónov ich rozsiahlych majetkov.

i_524725

i_524727

i_524729

i_524731

i_524733