Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálna stránka obce NEVERICE

Dejiny

Vznik obce

    Kedysi dávno na mieste,kde je obec,bol hustý les,ktorý siahal až po Zlaté Moravce,odkiaľ pokračoval na Hronský Beňadik,na Veľkú Maňu,tiahol sa na západ k Nitre a na sever po vrch Tríbeč.

 Z Neveríc je do Nitry 17 km a do Zlatých Moraviec 10,25 km.Severozápadne,dve hodiny pešo,sú zrúcaniny gýmešského hradu,dnes Jelenca.Pôvodný názov obce Néver datuje sa z XIII. storočia.

Podľa údajov kremnického archivára Michala Matunáka v časopise Kultúra, číslo 1 z roku 1927 v článku "Nové kolonizovanie Slovenska" obec v XIII. storočí založili maďarský výsadní páni.Obec pomenovali podľa Néveryho ,ktorý má náhrobný na cintoríne. Iný pôvod mena Neverice,podľa ústneho podania,pochádza z doby cyrilo-metodejskej. Údajne,ked Cyril a Metod chodili po dedinách ,aby našich pohanských predkov obrátili na kresťanskú vieru,obyvatelia obce o ktorej sa píše v školskej kronike,boli proti novovnucovanej viere.Vierzvestcovia im vraj povedali,aby ostali "neverícimi".

Pravda,toto tvrdenie je postavené na hlinených nôžkach ,lebo vznik obce sa datuje od XIII.storočia a vierozvestcovia prišli k nám oveľa skôr.Jadro obyvateľstva,ako sa uvádza v kronike,tvorí niekoľko bývalých zemianskych rodín : Lipcseyovci,Černákovci,Müllerovci a Galambošovci. Ostatní sú až na niektorých,prisťahovalci z okolitých obcí - z Velčíc,Jelenca,Beladíc,Slepčian a Velkých Chráštian.

K obci patrí aj Pustý Chotár,Ktorý vznikol po založení majera,leží západným smerom od Beladíc.Pred prvou svetovou vojnou bolo tam rozsiahle panstvo s kaštieľom.Pri pozemkovej reforme pôvodu rozdelili medzi deputátnikov,ktorí si postavili domy a tým vytvorili usadlosť.

Presnejšie údaje o obci sú v rodinnej kronike Colegnerovcov ,ktorí ešte dnes vlastnia rozsiahly majetok. Aj keď sa výmera pôdy po pozemkovej reforme zmenšila, Colegner dal do prenájmu 305 katastrálny jutár i s hospodárskym dvorom Júliusovi Kovácsovi z Trenčína.V roku 1891,kedy sa v obci zriadila škola v Nevericiach boli štyria maďarský veľkostatkári :Mattyasovsky ,ktorý vlastnil 800 jutár pôdy, Erdödy 250 jutár,Colegner 400 jutár a Kubínyi 250 jutár .Okrem majera Erdödyho,ktorý bol celkom rozparcelovaný ,ostatné hospodárske usadlosti sú spravované.Kubínyiho veľkostatok odkúpil Coronghy. Avšak po prvej svetovej vojne bol takmer rozparcelovaný,120 jutár spravuje Frantisek Jereš .Veľkostatok Mattyasovcov prešiel do vlastníctva Henrika Lindeloffa .Z Colegnerovej pôdy pridelili malým roľníkom, najmä z ľavej strany potoka Drevenica, povyše mlyna. Štyria veľkostatkári dali pri moste postaviť sochy Panny Márie, sv. Vendelína, ktorí sú obrátení západným smerom, sv. Floriána a sv. Jána Nepomuckého, pozerajúcich na východ, ako patrónov ich rozsiahlych majetkov.

 

 Zdroj : Štvrťročné premeny - máj 1975

             Školská kronika miestnej školy

             Publikácia osláv 840 výročia prvej písomnej zmienky

Foto :  webmaster


 

webygroup

Kalendár

Kurzy mien


3987128

Úvodná stránka