Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálna stránka obce NEVERICE

Kultúrne pamiatky

Hrady na kopci Dúň

Studený hrad (maď. Várhegy , Gímes Hidegvár, Hidegvár Gímeskosztolány)
Jelenec (Dýmeš, Ghimus, Gymus, Gýmeš, Gymes, maď. Gímes)

V tribečskom pohorí, neďaleko prameňov Jeleneckého potoka a potoka Drevenice, ktoré sa pri Nevericiach zlievajú do Drevenice a pritekajú do rieky Žitavy za obcou Nová Ves nad Žitavou, sa vypína zrúcanina hradu Gýmeš (Jelenec).

Spomenuté potoky obtekajú kopec Duň (514 m). Na tomto kopci, vzdialenom od Nitry cca 15 km, v pohorí Tríbeč sa nachádzali v minulosti dva hrady - Studený hrad a Gýmeš. Predpokladá sa, že na kopci Dúň bol hrad ešte pred postavením starého kostola v Kostoľanoch pod Tribečom a ten datujú do 8.-10. storočia. Na základe historických faktov sa domnievame, že hrad slúžil k obrane miestneho slovenského obyvateľstva aj pozdejšie v 11. až 13. storočí proti Húnom a Tatárom. Staršie obdobie by sa mohlo dokázať len archeologickým výskumom.

      

Ochrana proti Tatárom je nám známa, ale prečo ochrana proti Húnom, resp. Maďarom? Aj keď určité slovenské kniežacie rody (Poznaň, Kuncius, Orcius) a húnske rody (Tašon, syn Vajk – Štefan I.) vytvorili v 10. storočí partnerský vzťah na základe vzájomnej potreby obrany a neskôr prijatého kresťanstva, nie vždy boli potomkovia rodov partnermi. Kresťanstvo síce za sv. Štefana zapustilo korene aj u obyvateľov maďarskej menšiny, ale po kráľovej smrti začali sa nad uhorskou krajinou sťahovať čierne mrákavy. Štefanov nástupca Peter nebol oblúbený. Zatiaľ čo bojoval po boku českého kniežaťa Břetislava I. v Bavorsku, v Uhrách nastala vzbura vedená Samuelom Abom. Peter sa zmieril s nemeckým cisárom Henrichom III. Vtrhol i s cisárom roku 1042 do Uhier, porazil svojho švagra Samuela Abu, dobyl Bratislavu i sedem iných hradov a obsadil územie Slovenska až po Hron. No keď cisár s vojskom odtiahol, Aba sa zmocnil znovu krajiny. Ale iba nakrátko, lebo o rok bol zavraždený. Peter sa roku 1044 stáva opäť kráľom, no čoskoro sa Maďarom znepáčil a preto povolali na trón Vazulovho syna Andreja, ktorý bol vo vyhnanstve v Rusku. Mal za manželku ruskú kňažnú Anastáziu Jaroslavovnu. Od tohto Maďari žiadali, aby dovolil oživiť pohanskú vieru. Ten podporoval a trpel reakciu pohanských maďarských kniežat a výčiny proti kresťanom.

Kresťanstvo muselo podstúpiť krst krvi. Pohania, vedení vodcom Vatasom, ničili všetko, čo malo kresťanský ráz. Aj Fessler poznamenáva, že v tomto prenasledovaní všetci uhorskí biskupi okrem troch boli zavraždení. Medzi umučenými boli napr. nitriansky biskup sv. Bystrík i sv. Gerard, čanádsky biskup. Ostrihomský biskup sa zachránil v r.1046 tak, že preplával loďkou cez Dunaj. Pohanské povstanie zopakovali aj v roku 1061 a bolo to posledné pohanské povstanie. Keďže nebol zbúraný kostol v Kostoľanoch pod Tribečom, ani v Drážovciach na konci Tribečského pohoria, možno predpokladať, že ani vták Turul na Studenom hrade si hniezdo nevytvoril. Poučením zostalo, že uhorskí bratia boli ochotní zrádzať kresťanské partnerstvo a radšej viesť kočovný pohanský spôsob života a priživovaťsa rabovaním. O tom sme sa mohli presvedčiť najmä v časoch tureckej invázie. Ochranou proti rýchlym kočovným nájazdom zostalo hradné opevnenie na neprístupnom mieste pre jazdcov na koňoch. V niektorých bitkách postačili aj vozové hradby, aby boli maďarské alebo turecké vojská porazené. Hrad bol ochranou a v súčasnosti ešte existuje niekoľko sto hradných zrúcaním, ale Studený hrad takmer zanikol. V pohorí Tríbeč, na hrade Gýmeš, hľadali útočište začiatkom novoveku aj obyvatelia Požitavska pri tureckých nájazdoch. Do tríbečských lesov aj po skončení tureckej invázie utekali slovenskí junáci z Požitavska pred „lapačkou“ do kráľovského vojska. Neboli to vojny iba obranné, ale aj dobývačné. Vojen bolo v minulosti neúrekom a niektoré trvali aj niekoľko rokov. Keď sa dal mládenec chytiť vojakmi, tak rodičia nemali zo syna žiadny úžitok, vo veľa prípadoch sa vrátil domov ako vojenský „kripeľ“, o ktorého sa museli starať, alebo sa ani nedozvedeli, kde syn v boji padol. Pre jedného nezmyselná vojna, pre druhého hrdinské dobíjanie nových území. Pre prvých tribečské lesy boli záchranou. Drevený, Studený hrad zanikol pravdepodobne už v 13.storočí, keď po tatárskom vpáde niekoľko sto metrov vybudovali oveľa väčší hrad Hont-Poznaňovci. Podľa ústneho podania sa tradujú viaceré povesti o hrade Gýmeš. Najznámejšia je z obdobia tatárského vpádu. Jedna z povestí uvádza, že hrad Gýmeš mal byť postavený na mieste Studeného hradu. Keď dal Ivánkov syn Ondrej približne roku 1250 priviesť materiál na stavbu nového hradu, materiál zakaždým zmizol. Poverčivý Ondrej sa preto rozhodol, že hrad postaví na inom niekoľko sto metrov vzdialenom mieste. Vtedy ešte ani o ufológoch a tribečskom kosoštvorci nebolo „ani chýru ani slychu“. Podľa prepisu jednej listiny z roku 1226 uhorský kráľ Ondrej II. daroval obec Ivánkovi z rodu Hunt-Poznaň. Ivánkovci pochádzali pôvodne z Turčianskej stolice. Ivankovi synovia Tomáš a Ondrej bojovali spolu s kráľom Belom IV.proti Tatárom.V boji s Tatármi zachránil v bitke pri rieke Slanej Ondrej kráľovi život tým, že po zranení kráľovho koňa poskytol Ondrej svojho koňa kráľovi. Tomáša pri úteku Tatári zabili. Ondrej pešo unikol a vrátil sa domov. Tretí z bratov sa z dôvodu nízkeho veku bitky pri Šajave (Sajó) s Tatármi nezúčastnil.

Pôvodne v polovici 13. storočia nebol postavený hrad Gýmeš v takom rozsahu. Veľký hrad vznikol v neskoršej dobe a to spojením resp. opevnením viacerých menších budov, resp.hradov, ktoré boli postavené v tesnej blízkosti. V období medzi 9. a 13. storočím na mieste zvanom Pustý Gýmeš bolo desať menších osád, z ktorých ostala jedna a to obec Jelenec. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113, keď obec Gýmeš sa uvádza v súpise majetkov zoborského kláštora benediktínov.

V Zoborskej listine sa riešia majetkové pomery benediktínského kláštora. Roku 1226 obec Gýmeš daroval kráľ Ondrej II. Ivankovi z rodu Hont-Poznaň. V roku 1295 obec tvorili dve osady a to Horný a Dolný Gýmeš, ktoré boli od seba oddelené lesom. Už v tejto dobe sa spomínajú vinice. Hrad Gýmeš dobil v roku 1302 Matúš Čák Trenčiansky, privlastnil si ho a ponechal tu svojho poverejníka s menom Detre. Aj tu sú historické údaje rozdielne v závislosti od zdroja. Údajne Ondrejov vnuk Štefan Forgáč sa pridal na stranu Matúša Čáka, za čo mu kráľ skonfiškoval majetky. Iný prameň uvádza, že kráľ získal hrad Gýmeš po smrti Matúša Čáka. Ondrej II. s bratom Ivankom II. bojovali proti Matúšovi Čákovi a v roku 1312 obaja padli. Roku 1312 Matúša Čáka kráľovské vojská vyhnali a hrad zostal kráľovským majetkom až do roku 1386. V roku 1350 kráľ Ludovít Veľký udelil obyvateľom Veľkého Gýmeša právo týždenného trhu ¬ za ich služby voči kráľovi.

V roku 1356 kráľ hrad Gýmeš daroval kráľovne Márií. Na požiadanie kráľovnej Márii Blažej (resp.Baláž) Forgáč zabil v roku 1386 Máriinho soka kráľa Karola Malého z rodu Anjou, ktorý vládol iba 39 dní. Dar pre Blažeja, ktorý prvý použil priezvisko Forgáč, od kráľovnej Márii bol hrad aj s príslušnými majetkami. Do Hont-Poznaňovho erbu, na základe armálesu pribudla postava ženy – kráľovna Mária. To, už ide o zakladateľa vetvy a erb rodu Forgáč. Táto darovacia listina spomína iba štyri obce: Veľký a Malý, Horný a Dolný Gýmeš. Iný historický zdroj uvádza, že Gýmeš vlastnili už predtým príbuzní Blažeja a Blažejovi odmenou bolo štyridsať dedín. Dlho sa Blažej z darov za vraždu soka kráľovnej Márii netešil. Za pol roka bola jeho sťatá hlava v Taliansku u vdovy Margity. Spor o hrad nastal po spomenutej smrti Blažeja Forgáča. Kráľ Žigmund v roku 1400 rozhodol, že hrad budú vlastniť synovia Peter a Mikuláš Forgáč. Chamtivosť hradných pánov Gýmeša vytvorila spor s cirkvou. Majetkové nezhody gýmešského panstva s opátom vo sv.Beňadiku v roku 1403 riešil gýmešský zemepán Mikuláš Forgáč rabovaním požitavských obcí.

O pôvode názvu hradu resp. obce Gýmeš sa vytvorilo viacero teorií. Najčastejšie sa uvádza, že názov je vytvorený zo slova „gím“, čo v staršej „uhorštine (?)“ znamenalo Jeleň. Slovenský „jeleň“ má v maďarskom jazyku ekvivalent „szarvas“. Podľa jeleňa - Jelenec si poslovenčil názov obce až 1.X.1948. V ľudovej tradícií sa zachovalo vraj aj pomenovanie podľa kopca s pôvodným názvom „Dym“, z ktorého dostala pomenovanie najprv obec Dymeš neskôr Gýmeš a o nejaké storočia pozdejšie aj hrad Gýmeš. Dobre viditelný kopec Dúň má vyvýšené bradlo, kde bol prvý drevený hrad, z ktorého dymom signalizovali hroziace nebezpečenstvo do centra starých Slovákov starobilej Nitry. Kopec “Dým“ a od neho „dymíš“ a od slovesa použitím Gy- namiesto Dy- čiže skomelením na Gýmeš. Sú to len povesti založené na dohadoch, ale tie môžu, ale aj nemusia byť pravdivé. Zaujímavosťou ale je, že v roku 1920 sa Kostolany pod Tríbčom nazývali Dýmeš Kostolany. Hradisko bolo aj neďaleko na Lysci a to z ml.doby halštatskej, takže bude ťažko identifikovať historické údaje bez archeologického výskumu.


V slovenskej historickej literatúre sa takmer nenachádzajú hodnoverné historické fakty o Studenom hrade. Disponujem množstvom historickej literatúry o slovenských hradoch, ale takmer nič. Hľadal som preto nejaké oporné informácie v maďaských, historických, internetových portáloch. Ani tam som nepochodil. Veľmi rozsiahlym informačným zdrojom je portál mars.elte.hu/varak, ale keď som uviedol heslo v maďarskom jazyku u nás zaužívané „várhegy“, tak portál poskytol asi tridsať hradov s týmto názvom na bývalom území Uhorska! Skutočnosťou bolo, že ani jeden nebol hľadaný Studený hrad pri Gýmeši. Ten som našiel lokalizáciou miesta a jeho názov je v maďarčine Hidegvár Gímeskosztolány.

Prekvapením bolo, že portál obsahuje aj zobrazenie Studeného hradu! Sklamaním zas bolo, že ani v maďarských archívoch sa n enachádza žiadna listina, ktorá by pojednávala o Studenom hrade. Autor portálu uvádza, že obec patrila obyvateľom hradu Nitra, ktorých Ondrej II.povýšil roku 1232 za odvahu a statočnosť do stavu dvoranov. Studený hrad postavili pravdepodobne oni a strážili ho až po napadnutie Tatármi. Po vojne s Tatármi získal hrad za peniaze a za kráľovské výsady Ivánka Ondrej (syn Hont-Poznaňa) spolu s obcou Gýmeš a okolitými poliami. Po l km od Studeného hradu postavil na vhodnejšom mieste hrad Gýmeš. Autor tiež uvádza, že v maďarskej literatúre Studený hrad spomína Pesty Frigyes v roku 1864 ako veľkú skalu, na ktorej vrchu vidno stopy hradieb. Ďalej spomína Studený hrad Soós E., ktorý hrad lokalizuje mylne do Tekovskej župy.

Prehľad novovekých historických informácií o hrade Jelenec:

Začiatkom novoveku sa Turci niekoľkokrát snažili dobiť hrad Gýmeš. Až v roku 1576 hrad Gýmeš zničili Turci. Rok 1610 bola roľnícka vzbura, lebo Forgáčovci vyberali vysoké poplatky (dane a zvýšené roboty). Vzbura bola majiteľmi Gýmeša kruto potlačená.

Hrad bol už značne zničený. Roku 1613 dal opraviť s veľkými nákladmi Žigmund Forgáč hrad Gýmeš. V roku 1618, keď bol Žigmund zvolený za palatina, bojoval proti sedmohradskému kniežaťu Gabrielovi Betlenovi. Ten sa mu prišiel s početným vojskom pomstiť, majetky vyplienil a hrad Gýmeš podpálil. V roku 1619 požiadal palatín Forgáč Tekovskú župu o pomoc pri oprave hradu Gýmeš. Hrad opravil, zariadil i vyzdobil. Roku 1663 hrad Gýmeš dobili Turci.

Začiatkom 18.storočia, včase Rákocziho povstania sa majiteľ hradu Gýmeš, Žigmund II. Forgáč stal veliteľom Rákocziho vojska, za čo sa dostali do vyhnanstva a hrad Gýmeš sa stal majetkom kráľa. Cisár Jozef I. predal hrad Gýmeš českému kancelárovi gr. Jánovi Vratislavovi. Od neho odkúpil hrad rožňavský biskup Pavol Forgáč, ktorý ho opravil. Na hrade dal postaviť 4 kaplnky, z ktorých sa zachovala jedna – sv.Ignáca. Bol to patrón hradu a na výročie bývali slávnostné hody s veľkou parádou. Používalo sa kňažské rúcho vyšívané ženskými vlasmi. Pod touto kaplnkou bola rodinná hrobka Forgáčovcov s veľkým krížom z alabastru. Biskup Pavol dal v r.1720-22 v obci Gýmeš postaviť kostol a barokový hrad. Presťahovanie dedičov do kaštieľa bol začiatok konca hradu Gýmeš. Forgáčovci sa presťahovali do novopostaveného kaštieľa, v ktorom bolo výzdobou až 1756 poľovníckych trofejí, ktoré postupne z kaštieľa zmizli. Len nedávno zachovalý hrad Gýmeš, v roku 1833, nechal Karol Forgáč zdevastovať tým, že dal rozobrať strechu hradu a konštrukciu krovu použili na výstavbu cukrovaru v Jelenci. Tak sa stala aj z hradu Gýmeš zrúcanina, ktorá stále viac a viac chátra. Ťažko posudzovať zdravie miestneho, posledného, náruživého starého mládenca, grófa Karola Forgáča (1825-1911), po ktorého smrti sa prihlásilo na súde 46 matiek o podiel na dedičstve pre svojich ľavobočkov. Údajne ich bolo oveľa viac a román Laca Zrubca – Gýmešský hárem uvádza až „80 mladučkých grófiek“. Dedičia sa nestarali o hrad, až ho sami zničili. Roku 1840 hrad začal pustnúť a nemal ho kto opraviť. Roku 1868 zriadili Forgáčovci chov muflónov, ale v roku 1883 muflonie stádo vypustili do prírody.

Turistické trasy

Prístup na hrady je z Nitry, trasa 15 km alebo autobusom do Jelenca a Kostolian. Od rekreačného strediska Jelenec – Remitáž sa po červenej značke dostaneme cez gaštanicu až k hradu, čo trvá približne 1 hodinu. Môžete isť aj po žltej značke od rekreačného strediska cez Studený hrad na ráscesie a odtiaľ po červenej a zelenej strmším výstupom vyjdete na hrad za hodinu a štvrť. Z Kostolian pod Tríbčom po červenej to trvá tiež približne 1 hodinu.

Kopec Duň je zvláštny tým, že z jednej strany je neprístupný skalnatý a z druhej strany je bezproblémový prístup aj vychádzkarom. V blízkosti hradov je starý gaštanový háj. V pohorí Tríbeč sa stretávajú turisti rozličných záujmov: deti zbierajúce gaštany; dôchodcovia – vychádzkari, ktorí si prišli prevetrať pľúca; športovci, skalolesci, ktorí ladia fyzickú kondíciu; prírodovední koníčkari, ale aj ufológovia, ktorí tu hľadajú nie Bermudský trojuholník, ale Tríbečský kosoštvorec a stratené turistky. V článku Slovenské Bermudy v Tríbeči (Národná obroda, Jožo T.Schón, 24.3.2001) sa uvádza, že sa v pohorí Tríbeč záhadne stratilo sedem osôb. Bolo to v rozpätí rokov 1922 až 1980. Na portáli higing.sk som sa dočítal, že sa tam stratil záhradník až na 5 dní. Nemali to na svedomí mimožemšťania, ale „víla“ z Topolčian.

Spomenuté kremencové bradlo Studeného hradu je vhodné pre skúsených lescov i pre začiatočníkov. Po pomerne kvalitnej kremencovej stene vedie na Studený hrad až pätnásť horolezeckých ciest, najťažšia obtiažnosť „sedem“! Adrenalínový šport a zároveň krása pohoria Tríbeč (viď obrázky).

Tento príspevok by mal prispieť k zviditeľneniu a lepšej informovanosti obyvateľov Požitavska a neďalekého miesta v pohorí Tríbeč. Kopec Dúň s hradmi je možným typom pre využitie voľného času na turistiku spojenú s históriou a povesťami. Turisti nazbieraním jedlých gaštanov si môžu spestriť výlet do tríbečského pohoria.


Použitá literatúra a pramene:
Ľudovít Janota: Slovenské hrady, nakl. Slovenskej ligy v Bratislave, 1938
Fr. Hrušovský: Slovenské dejiny, Matica slovenská, 1940
Vojtech Šarluška: Tekovská župa, kongregačné písomnosti I., ŠOA Nitra, 1977
internet: mars.elte.hu, foto hradov
Tribeč, Pohronský Inovec - turistická mapa, Slovenská kartografia, Bratislava 1984
Fotografie Studeného hradu vyhotovil © Anton Kaiser (antonkaiser.blog.sme.sk)

foto informačnej tabule : webmaster

 

 


 

webygroup

Kalendár

Kurzy mien


4021545

Úvodná stránka